Terapia

Nikomu na mne nezáleží Možno poznáte ten pocit, že na vás nikomu nezáleží.  Že ste sami, že o vás nikto nemá záujem. Možno vám nikto nezavolá, a keby ste zmizli zo sveta, trvalo by dlho, kým si to vôbec niekto všimne. Tieto pocity sú veľmi ťažké, bolesť ide doslova z duše. Môžu vás sprevádzať odjakživa, alebo sa objaviť nečakane v priebehu života. Zrazu je život smutný, šedý a vy už nevidíte cestu von. A rozprávať sa o tom s niekým? Nechceme „otravovať“, nechceme byť záťažou… a tak sa ešte viac uzatvárame do seba.   Nikomu na mne nezáleží: S akými pocitmi sa to často spája? Nevidím zmysel života Nikto ma nevníma Nikam nepatrím Nikto ma nemôže naozaj milovať Nie som dosť, nestojím za to Chcem niekam odísť, nájsť sa Alebo naopak vyhľadávanie spoločnosti, hoci aj cudzích ľudí Testovanie ľudí, či „zostanú“ Hlboká osamelosť aj v spoločnosti ľudí Nízka energia, únava, apatia, letargia Neustála potreba dokazovať svoju hodnotu Človek túži po blízkosti, ale zároveň sa jej bojí. „Najhorší pocit osamelosti je ten, keď nie si sám, ale cítiš, že nikomu na tebe nezáleží.“ Prečo sa to deje? Pocit „nikomu na mne nezáleží“ väčšinou nevzniká v dospelosti.Je to stará bolesť, hlboko zakorenený program, ktorý si v sebe nesieme už z detstva.   Ako deti sme absolútne odkázaní na blízkosť, prijatie a bezpečie. A keď sa nám ich nedostane v dostatočnej miere — nie preto, že by nás rodičia nemali radi, ale preto, že sami nevedeli, ako na to, alebo si vôbec neuvedomovali, že nás nevnímajú — detská myseľ si to vysvetlí po svojom:   – Asi nie som dôležitý.– Nemám hodnotu.– Musím byť ticho, aby som nebol na obtiaž.   Náš mozog si tieto staré emócie uložil ako nespracované pocity/zážitky. Ako deti sme nemali kapacitu ich spracovať. A keď príde niečo, čo ich pripomenie, telo reaguje presne tak, ako kedysi:   – stiahne sa– uzavrie sa– prestane dôverovať– aktivuje bolesť, ktorá kedysi nebola spracovaná   A preto je tá reakcia taká silná. Reagujeme ako deti v tele dospelého človeka. „Súčasná bolesť je vždy len echo, ktoré zostalo z bolesti minulosti.“ – Eckhart Tolle Príklad z terapie: Hlboký pocit neprijatia Prišla ku mne klientka so silnými pocitmi osamelosti. Hovorila, že nikomu na nej nezáleží, aj keď mala okolo seba veľa priateľov.Na druhej strane sa u nej ukazovala akási závislosť od ľudí – nenaplnený pocit prijatia a lásky. Vo vzťahu neverila, že ju partner môže naozaj milovať takú, aká je. Nevydržala na jednom mieste a pri krízach mala silné nutkanie utiecť niekam preč, aspoň na čas. Pokoj, ktorý mala doma, bol pre ňu až priveľa. Mala pocit, že sa nič nedeje, že život jej uteká medzi prstami. V regresnej terapii sa ukázal hlboký pocit neprijatia otcom. Klientka povedala vetu, ktorá presne vystihla jej vnútorný svet:„Ako ma môže niekto cudzí prijímať takú, aká som, keď ma nedokázal prijímať a vnímať vlastný otec?“ Bolo to veľmi silné uvedomenie.   Keď bola dieťa, otec na ňu presúval zodpovednosť za starostlivosť o rodinu už vo veľmi nízkom veku. Bola preťažená, bez podpory, stále „nie dosť“. Otec bol sám preťažený a nezvládal to – emócie nevedel prejavovať, aj keď ju vnútri miloval.Nevnímal jej potreby ako dieťaťa a doma vytváral mimoriadne toxické prostredie.   Po spracovaní starých emócií pocit osamelosti zmizol. Klientka si okrem iného uvedomila, že ten pokoj, ktorý mala teraz doma, pre ňu nebol bezpečím. Jej detské „bezpečie“ bol totiž chaos – lebo tak to mala kedysi. Preto jej dnešný pokoj pripadal prázdny a až nepríjemný. Prestala mať potrebu utekať a hľadať zmysel života niekde ďaleko, tam vonku. Dnes sa cíti milovaná, vyrovnaná a dokáže naozaj dôverovať iným ľuďom. Ako ďalej? Ak sa aj vy dlhodobo potýkate s pocitom osamelosti a máte podozrenie, že za ním stojí nespracovaná bolesť z detstva, neváhajte a napíšte mi.     Regresná terapia je veľmi účinný nástroj na prácu s programami z ranej minulosti. Pomáha nám bezpečne vystopovať pôvod týchto starých emócií a definitívne ich uvoľniť. Je skutočne možné preťať starý kruh a cítiť sa konečne slobodne. – Kontakt   Ak vás zaujíma, akým spôsobom nás nespracované programy z detstva ovládajú aj v dospelosti, môžete si prečítať hlbšie informácie na Psychologie.cz. ←Zpäť na zoznam článkov

Toxické vzťahy a manipulácia: Ako spoznať toxický vzťah? Mnoho ľudí žije dlhodobo v toxickom vzťahu plnom manipulácie a často si to ani neuvedomujú. Pocit únavy, úzkosti alebo vnútorného napätia často pripisujú stresu, práci či „zlej nálade“ — no pravý dôvod býva ukrytý hlbšie: v samotnom vzťahu.   Toxické vzťahy sú zákerné práve tým, že sa na začiatku nemusia javiť ako škodlivé. Často na ne naskočíme preto, lebo vyrastáme v prostredí, kde bol toxický vzorec normou — napríklad vo vzťahu s rodičmi alebo autoritami. Naše podvedomie si tento chaos neskôr zamieňa za „lásku“, pretože ho pozná. A čo poznáme, to vnímame ako bezpečné.   Náš mozog je naprogramovaný na prežitie, nie na šťastie. A práve preto môžete zostávať v deštruktívnom vzťahu aj vtedy, keď vás to vnútorne ničí. Ako spoznať toxický vzťah? Objavte 6 varovných znakov manipulácie a bolesti Chronický nepokoj alebo úzkosť pri partneroviStále ste v napätí, dávate si pozor na slová, aby ste nespôsobili konflikt. Cítite, že sa musíte neustále prispôsobovať. Strata vlastného JAPrestanete robiť veci, ktoré vás kedysi bavili. Prispôsobujete sa partnerovi natoľko, až sami seba prestávate poznávať. Neustále pochybnosti o sebeZačínate veriť, že ste „príliš citlivý“, „nedostatočný“ alebo „bláznivý“ — najmä vďaka gaslightingu a manipulácii. Ospravedlňovanie správania partnera„Má len ťažké obdobie…“ „On je v podstate dobrý, len má stres.“ Hľadáte výhovorky za jeho opakované zraňujúce správanie. Psychické vyčerpanieAj keď sa hádky nedejú denne, žijete v napätí. Telo je neustále v strehu – akoby čakalo, kedy niečo „vybuchne“. Sociálna izoláciaPostupne strácate kontakt s blízkymi. Partner vás od nich oddeľuje — žiarlivosťou, výčitkami či manipuláciou. Často k tomu vedie aj veľmi skorý sobáš alebo spoločné záväzky, ktoré podporujú závislosť. „Ak musíš o svoj pokoj neustále bojovať, nie si na správnom mieste.“ Prečo priťahujem toxického partnera? Nastavenia, ktoré vedú k toxickým vzťahom Ak sa pýtate: „Prečo práve mňa?“, odpoveď je vo vašom nastavení – ktoré často pochádza ešte z detstva. Toxickí ľudia si intuitívne vyberajú tých, ktorí majú určité slabé miesta. Tie si nesieme so sebou roky — v domnienke, že sú súčasťou našej povahy.  Ale toto nie ste vy, aj keď sa to takto môže javiť. Medzi najčastejšie „nastavenia“ patria: Nízke alebo nestabilné sebavedomieStále sa podceňujete, hľadáte potvrdenie zvonku a máte potrebu dokazovať svoju hodnotu. Pomáhate, aj keď to nie je po vás požadované Naučená submisivitaBojíte sa konfliktov, potláčate svoje potreby, nechcete byť „problémový/á“. Emočná závislosťZostávate aj napriek bolesti, pretože máte strach z opustenia, samoty, alebo neprijatia. Prebrané presvedčenia a identityNapríklad: „Musím sa snažiť, aby si ma niekto vážil“, „Som komplikovaný/á“, „Nikto ma nebude naozaj milovať.“➡️ Toto nie ste vy. To sú len programy, ktoré vám niekto v minulosti „nainštaloval“. Prehnaná empatia a súcitSúcitíte s druhými, aj keď vám ubližujú. Beriete na seba zodpovednosť za ich správanie, ale na seba ste tvrdý/á. Takímito sa stávame, pokiaľ naše emócie a potreby v detstve neboli brané vážne a ostávali sme na ne sami. Často sme boli často súčasťou hádok rodičov, či naša hodnota nebola autoritami potvrdená.   V detstve sme sa prispôsobili tomu, čo bolo potrebné, aby sme si udržali lásku, bezpečie alebo aspoň aký-taký pokoj. Možno sme sa naučili mlčať, ustupovať, byť „dobrí“ alebo sa neozývať, keď nám bolo ubližované. A tak vznikli vnútorné nastavenia, ktoré nám síce kedysi pomáhali prežiť – no dnes nás držia v bolestivých toxických vzťahoch.   Toxickí partneri často kombinujú manipuláciu s chvíľami láskavosti, čo v nás vytvára emocionálnu závislosť. Viac o tomto cykle si môžete prečítať v článku odborníka na vzťahy na Psychology Today (v AJ). „Láska neznamená, že musíte trpieť. Láska vás má liečiť, nie ničiť.“ Toxické vzťahy a regresná terapia Čo robiť, keď si uvedomíte, že žijete v toxickom vzťahu? Ak si uvedomujete, že žijete v toxickom vzťahu, no ešte nie ste pripravený/á odísť – je to úplne v poriadku. Každý dozrieva do svojho rozhodnutia inak. Dôležité je, že to začínate vidieť.   Ak sa napriek tomu túžite posunúť a cítiť sa lepšie, môžete vyskúšať regresnú terapiu. Tú najviac odporúčam najmä pre ľudí, ktorí žijú v toxických vzťahoch. Je veľmi účinná, pretože ide priamo ku koreňu nastavení, ktoré nás do takýchto vzťahov opakovane vedú.   Vplyv terapie na život sa slovami opisuje len ťažko – no keď sa zmenia vaše vnútorné vzorce, začne sa meniť aj vaša realita. Veci, ktoré vás roky ťažili, sa zrazu rozplynú. A vy si konečne dovolíte žiť život, v ktorom už nie je potrebné len prežívať… ale môžete skutočne žiť. „Ak niekto opakovane prehliada tvoje hranice, nerešpektuje tvoje pocity alebo ťa zneisťuje – nie je to láska. Je to manipulácia.“ Ak vás tento článok zasiahol alebo sa v ňom spoznávate, pokojne ma kontaktujte.   Toxické vzťahy riešim v terapii veľmi často a mám s touto témou bohaté skúsenosti. Možno vám pomôžem pozrieť sa na vašu situáciu z iného uhla – v bezpečí a bez súdenia – Kontakt ←Zpäť na zoznam článkov

Karmické vzťahy Karmické vzťahy majú v tomto období väčšiu podporu na očistenie. Karmické vzťahy sa môžu  podobať vzťahom so spriaznenými dušami. Aj spriaznené duše nám môžu priniesť tvrdú lekciu, ak je to to, čo potrebujeme pre svoj vývoj. Rozdiel je však v tom, že zámer takýchto vzťahov je viac liečivý než karmicky vyrovnávajúci. Niekedy sa tieto dva typy prelínajú – karmické väzby môžeme mať aj so spriaznenými dušami.   Chcem sa však zamerať čisto na karmické vzťahy. Práve teraz mnohé z nich končia – najčastejšie ide o závislé väzby v rôznych podobách.  Ďalším typom sú vzťahy, kde niekto niekoho „priviedol zo sveta“ a je medzi nimi ťažká a dosiaľ neuvoľnená karma. Tento život prináša možnosť tieto vzťahy pochopiť, narovnať a uzdraviť.   Tomu často predchádza veľká bolesť, ale aj hlboké pochopenie, ktoré nás dokáže posunúť na úplne novú úroveň vedomia.   Karmické vzťahy sa môžu objaviť v partnerstve, v rodine, ale aj „náhodne“ – skrátka v každom spojení, kde cítime nevyriešenosť či silné puto. Je dôležité ich vedieť rozpoznať. Karmické vzťahy majú často niektoré z týchto znakov: Vo vzťahu cítite niečo nevyriešené, čo potrebujete spracovať a pochopiť. Osoba na vás vyvíja tlak, no niečo vo vnútri vám nepasuje, aj keď vás priťahuje. Vzťah je emočne vypätý alebo dramatický. Opakujú sa tie isté vzorce, motáte sa v kruhu. Tento vzťah vás zasiahol silnejšie než iné. Ste na ňom závislí a ťažko sa odpútavate. Osudu akoby záležalo na tom, aby ste sa opakovane stretávali. Po jeho ukončení zažijete silný osobnostný alebo duchovný posun. „Niektoré vzťahy nie sú o tom, aby trvali navždy, ale aby nás prebudili.“ – Jeff Brown Ako si môžem pomôcť a pomôže regresná terapia ? Uvedomte si lekciu: Pokúste sa pochopiť, čo si máte z tohto vzťahu odniesť. Možno je to lekcia o sebaláske, odpustení, trpezlivosti alebo o stanovovaní hraníc. Nezadržiavajte svoje emócie: Doprajte si priestor na spracovanie toho, čo cítite, namiesto snahy všetko hneď „opraviť“. Prijmite, že vzťah môže skončiť: Karmické vzťahy často končia, keď si obe strany splnia svoju lekciu. Dôležité je nechať vzťah odísť, keď splní svoj účel. Hľadajte rovnováhu: Zamerajte sa na nájdenie stability a ukotvenia mimo tohto vzťahu.   Ak si sami neviete pomôcť alebo cítite, že problém je hlbší, než ho dokážete vedome pochopiť, regresná terapia je na to ako stvorená. Pomôže vám nájsť jadro problému a očistiť ho. „Tí, čo nám najviac ublížili, sú často duše, ktoré nám z lásky nastavili zrkadlo.“ – staré duchovné učenie Karmické vzťahy – Príbeh z terapie Medzi množstvom príbehov som si zámerne vybrala taký, ktorý je trochu iný, než na aké sme zvyknutí – a kde je väzba z minulých čias prítomná veľmi zreteľne.   Klientka prijala prácu v rodine s dobrým platom, no napriek milým zamestnávateľom cítila voči manželke silný odpor a nenávisť. Tento pocit bol natoľko intenzívny, že sa rozhodla pochopiť jeho príčiny.   Počas terapie sme sa zamerali na minulé životy, kde sa ukázalo, že medzi nimi existovalo karmické puto. V dvoch životoch táto žena zasiahla do jej osudu tak, že klientka prišla o život. V prvom prípade bola nespravodlivo odsúdená na smrť za odmietnutie účasti v intrigách tejto ženy, v druhom ako liečiteľka spôsobila nepochopenie, ktoré opäť viedlo k tragédii.   Terapia klientke pomohla tieto udalosti pochopiť, uvoľniť emočnú záťaž a odpustiť. Zistila, že táto žena sa teraz venuje charitatívnej práci. Po terapii klientka pocítila úľavu a získala pocit slobody a pokoja. Uvoľnila strach z používania svojich duchovných schopností a prestala sa obávať odsúdenia za to, kým je. Poznali ste, že vo svojom živote máte s niekým karmický vztah a chcete si ho vyriešiť? Napíšte mi – Kontakt „Milovať dušu neznamená súhlasiť s jej činom, ale uznať jej svetlo, ktoré ešte možno nevidí ani ona sama.“ – neznámy autor ← Späť na výpis článkov

Prečo my ženy tlačíme na seba a svoj výkon? My ženy sme fascinujúce stvorenia. Máme v sebe silu zvládať prácu za troch, starať sa o domácnosť, venovať sa rodine a pritom byť oporou pre ostatných. A napriek tomu dokážeme mať pocit, že je to málo.    Prečo na seba vyvíjame takýto tlak? Už od detstva nás učia podávať výkon. „Musíš sa dobre učiť, inak z teba nič nebude.“ „Prácu si musíš udržať, pretože doba je ťažká.“ „Nesťažuj sa, iní to majú ešte horšie.“   Takéto vety sme počúvali z každej strany. Videli sme to aj u našich mám a babičiek, ktoré dokázali zvládnuť všetko – často bez akejkoľvek podpory. Tento model sme prebrali. Naša hodnota je postavená na podávaní výkonu.   Tento výkon často očakávame ho aj od druhých. Ak niekto nepodáva rovnaký výkon, máme tendenciu ho súdiť. Aký to môže mať na nás dopad?   Pod týmto neustálym tlakom ale dochádza skôr či neskôr k vyhoreniu. Ocitáme sa v bode, keď si uvedomíme, že sa celý život za niečím naháňame – a pritom nie sme tam, kde by chceli byť. Zisťujeme, že nie sme šťastné, nevnímame krásu okolo seba – východ slnka, spev vtákov, ani tiché chvíle s rodinou. Často už ani manželstvo nemá hlbší zmysel a držia ho pokope len deti.   Aký to môže mať dopad na naše deti?   Deti preberajú naše vzorce správania. Ak vidia, že sa večne naháňame a sme vystresované, prevezmú to isté nastavenie. Nebol pôvod nášho snaženia náhodou aj ten, že sme chceli dať našim deťom lepší život? Prečo sme na seba prevzali takéto nastavenia a žijeme podľa nich?   „Ženy sú neustále vystavené tlaku byť silné, úspešné a dokonale organizované, ale v skutočnosti je to práve ich ľudskosť a zraniteľnosť, ktoré ich robia silnými.“ Máme možnosť to zmeniť   Dnešná doba nám ponúka možnosti, o akých sa našim predkom ani nesnívalo. Môžeme si vybrať prácu, ktorá nás baví, cestovať, študovať, rozvíjať sa, môžeme si dovoliť mať aj financie. V deťoch nemusíme budovať ďalšie strachy, ale môžeme im pomôcť rozvíjať ich vlastný potenciál, bez podmienok a tlaku na výkon.   Ak zmeníme staré vzorce myslenia, začneme meniť aj svoje okolie. Dovoľme si žiť inak. Svet je plný príležitostí, stačí sa otvoriť a prijať ich. Nepotrebujeme byť dokonalé, stačí byť samy sebou. V tom spočíva skutočná sila.   Tak si to dovoľme. Dovoľme si šťastie, pohodu a radosť. Lebo to, čo dnes dáme sebe, odovzdáme aj svojim deťom.     „Život nie je o dokonalosti, ale o slobode byť tým, kým skutočne sme.“ Prečo my ženy tlačíme na seba a svoj výkon? – Príbeh ze terapie   Klientka prišla s problémom, že sa nedokáže uvoľniť a naplno prežívať šťastie. Napriek tomu, že dosiahla vysokú pracovnú pozíciu, bola finančne zabezpečená a vychovala dve deti, stále mala pocit, že sa musí neustále za niečím hnať a všetko plánovať, aby stíhala.   Bola preťažená, dostávala v práci stále viac úloh a ani doma necítila pochopenie. Vôbec si neuvedomovala, že je úplne vyčerpaná. Jej vnútorné nastavenia jej nedovolili si niečo také „dovoliť cítiť“. Klientka začala už predtým pracovať na svojom osobnom rozvoji, čo jej veľmi pomohlo, ale vedomím snažením nemohla prekonať určité prekážky. Na sedeniach sme sa zamerali na programy, ktoré sa so ženami v jej rodine tiahli celé generácie. Zo strany mužov bol navyše kladený dôraz na výkon, aby sa človek necítil bezcenný pre spoločnosť. Tieto vzorce sa v jej živote prejavovali ako nekonečný kolotoč veľkých výziev a množstva drobných problémov, ktoré sa neustále odniekiaľ vynárali.   Tieto vzorce sme na sedeniach spracovali. Klientke postupne začali ubúdať úlohy a problémy, ktoré jej predtým zaberali celý deň. Veľké výzvy sa jej časom podarilo vyriešiť a nové sa konečne prestali objavovať. V práci si stanovila hranice a zmiernila tempo.   V jej živote sa objavili nové možnosti. Zrazu mala viac času na seba a budovanie svojho sna. Dovolila si sama sebe aj odpočívať, čo bolo pre ňu predtým nepredstaviteľné.   Z klientky sa stala sebavedomá rozžiarená žena, s množstvom nových nápadov do budúcna, ktoré teraz realizuje. Z času na čas sa na sedeniach aj naďalej stretávame a riešime aj iné témy, ktoré život prináša. Som vďačná, že som mohla byť súčasťou tejto premeny a rozvoja jednej úžasnej ženy.   Chcete sa niečo opýtať? Napíšte mi – Kontakt ← Späť na výpis článkov

Syndróm pomocníka – Ako rola záchrancu ovplyvňuje naše životy Čo je syndróm pomocníka? So „syndrómom pomocníka“ sa stretávame najčastejšie v oblasti pomáhajúcich profesií, alebo v profesiách, kde je nevyhnutné byť denne v kontakte s ľuďmi. Rola „utešiteľa“ alebo „záchrancu“ (podľa knihy Pozitívna inteligencia S. Schamine) sa však môže prejavovať aj v bežnom živote.“   Asi každý z nás sa v živote stretol s človekom, ktorý bol vždy ochotný pomôcť, poradil nám a nikdy nepovedal nie. V dnešnej dobe je krásne stretnúť takéhoto človeka.   Ale kde je tá hranica toho, kedy človek koná nezištne a kedy si ani neuvedomuje, že takto koná z nejakého nesprávneho nastavenia v sebe? Koľkokrát sa stalo, že takýto človek ochorel, alebo tento svet opustil v pomerne mladom veku a okoliu to prišlo nespravodlivé? Prečo sa syndróm pomocníka objavuje? Ľudia so „syndrómom pomocníka“  konajú s pocitom skutočného zámeru pomôcť. Týmto sa cítia byť spokojní a naplnení. Nemajú pocit, že by robili niečo nesprávne alebo že by svojím konaním mohli niekomu ublížiť.   V skutočnosti sa však podvedome snažia uzdraviť svoju vlastnú dušu prostredníctvom pomoci. Častokrát mali ťažké detstvo, boli ponižovaní, či museli neustále bojovať o pozornosť, lásku rodičov a podobne.   Takíto ľudia väčšinou nemajú dostatok sebaúcty, pevné hranice a sú ľahko manipulovateľní. Nevedia si povedať o svoje potreby a často si ich ani neuvedomujú. „Pomoc, ktorú ponúkate, by nemala stáť vaše duševné zdravie. Láska k iným nezačína obetou, ale láskou k sebe.“ — Lori Deschene Negatívne dôsledky syndrómu záchrancu Pokiaľ pomoc vychádza z nezdravého základu, často ide o snahu získať uznanie, lásku či pocit moci. „Záchranca“ sa vyhýba vlastným myšlienkám a problémom, pričom verí, že jeho obetavosť ho robí nedotknuteľným. Postupne sa však ostatní stávajú na ňom závislí, namiesto toho, aby sa naučili zvládať svoj život sami.   Časom začína „záchranca“ cítiť napätie, vnútornú agresiu a očakáva, že by mal dostať späť niečo, čo nedostáva. Častokrát pomáha ďalej na úkor seba samého, až kým nepríde fyzická, alebo psychická ne-moc. Toto je pekne napísané v prísloví „Za dobrotu na žobrotu“. „Keď neustále zachraňujete iných, dávate im jasnú správu, že neveríte v ich schopnosť zvládnuť veci samostatne.“ — Melody Beattie V momente, kedy na nezdravom základe niekomu pomôžeme, preberáme zodpovednosť za život dotyčného človeka na seba. Oberáme ho o slobodu a možnosť vybudovať si vlastnú silu, robiť vlastné rozhodnutia. Hoci je ťažké vidieť niekoho blízkeho padať, večné zachraňovanie iba oddiali pád – a práve pád môže byť kľúčovým krokom k rastu.   Verme druhým, že to v živote zvládnu, že sú toho schopní a neberme im túto šancu.   „Pomáhať s láskou, bez odsudzovania a očakávaní, znamená vidieť krásu v každej bytosti. Skutočná pomoc prichádza zo srdca, ktoré nežiada nič späť.“ Príbeh z praxe: Ako syndróm pomocníka ovplyvnil život klientky Na terapiu prišla 40-ročná žena pracujúca v zdravotníctve, ktorá sa cítila byť na konci svojich síl. Hlavným problémom bol jej dospelý syn, ktorého vychovávala sama. Neustále ho zachraňovala z problémov, čo ju úplne vyčerpalo. Syn jej opakovane sľuboval, že si nájde prácu a zmení sa, no nikdy to nesplnil. Žena bola sklamaná a frustrovaná. Nevedela, ako túto situáciu vyriešiť, no cítila, že takto ďalej už nevládze žiť.   V rozhovore si uvedomila, že ide o rodinný vzorec – rovnaké správanie zažívali ženy v ich rode celé generácie. Tento rodinný vzorec bral deťom slobodu žiť podľa seba a odpútať sa zdravým spôsobom od rodičov. V tomto prípade som vybrala prenatálnu regresnú techniku.   O pár týždňov mi klientka píše, že na sebe pocítila zmeny. Vnútri si nastavila hranice, ako pre ňu, tak aj pre syna. Začala pomáhať iba vtedy, keď chcela. Jej pocit zodpovednosti za všetko a všetkých sa vytratil.   Prehodnotila aj svoj postoj v práci, prestala sa preťažovať a byť vždy tá ochotná. Klientka prestala syna kárať a vyvíjať na neho nátlak, čím mu vrátila slobodu. Uvedomila si, že brzdila nielen jeho, ale aj seba. Syn si krátko na to našiel prácu a odsťahoval sa do vlastného bytu. Dnes sa pravidelne stretávajú, no do života si už nezasahujú. Ich vzťah naplnilo porozumenie a zdravá podpora.   Klientka pochopila rodinné vzorce, ktoré ovplyvňovali ju, aj jej syna. Teraz v živote nachádza nové aktivity a teší sa na to, čo jej život prinesie.   Aj takto môže regresná terapia rozsvietiť svetlo v niekoho živote.   Ak sa v tomto príbehu spoznávate, nebojte sa vyhľadať pomoc. Terapia vám môže pomôcť pochopiť korene tohto správania a získať späť vlastnú silu. Napíšte mi – Kontakt ← Späť na výpis článkov

Rodičia a odpustenie Rodičia, ich činy a naše odpustenie Určite každý z nás pozná niekoho, kto mal ťažké detstvo, zažil neprijatie alebo vyrastal v nestabilnej rodine plnej konfliktov či chladu. Iste sme si všimli aj vplyv takého prostredia na budúci život človeka a jeho schopnosť nadväzovať vzťahy, dôverovať alebo sa realizovať vo svete.   Niektorí ľudia nájdu v živote samých seba, vnútorne dozrejú a uplatnia sa, iní sa dlhodobo pohybujú na dolnej hranici spoločnosti, uviaznu v bludnom kruhu viny, závislostí alebo pocitu menejcennosti.   Je to ako v príbehu o dvoch bratoch, ktorí vyrastali v rozvrátenej rodine. Z jedného sa stane úspešný podnikateľ, ktorý žije vedomý život, a druhý sa prepadne do závislostí, stratený vo svojej bolesti, bez jasných životných cieľov.   Keď sa nad tým zamyslíme, vidíme, že jeden z nich sa rozhodol prevziať zodpovednosť a vedome si tvoriť svoj život, zatiaľ čo druhý zostal v roli obete, ktorá za svoje nešťastie viní okolie, minulosť aj celý svet.   Naše osobné príbehy môžu byť veľmi odlišné a často sú hlboko bolestivé. Naše vnútorné dieťa môže niesť staré zranenia, pocity opustenosti, nedostatku lásky alebo bezpečia. Napriek tomu platí, že naše zážitky z detstva zásadne ovplyvňujú náš ďalší dospelý život – to, ako vnímame samých seba, ako milujeme, ako reagujeme na stres a ako dokážeme dôverovať druhým aj sebe. Dokážeme rodičom odpustiť? Verte, že každý rodič robí pre nás len to najlepšie, čo dokáže. Rodičia nás milovali len tak, ako boli oni milovaní a vychovali väčšinou tak, ako boli oni vychovaní.   Nie každý rodič dostal vo svojom detstve lásku či podporu, a preto ju možno nedokáže prejaviť ani nám.   V minulých generáciách sa bohužiaľ skrýva veľa bolesti a málokto ako dieťa dostal od rodičov to, čo skutočne potreboval.   Aj keď nemáme vlastné deti, očistenie bolestí predchádzajúcich generácií má zmysel pre náš aj ich duchovný vývoj. Naše duše žijú ďalej. My sme tá generácia, ktorá dokáže vyliečiť seba a celý svoj rod. Sme začiatok novej kapitoly, generácia zmeny Čo sa deje, keď svojich rodičov odmietame? Odmietaním rodičov odmietame sami seba – svoju krv, svoje korene, svoj rod. Zatvorením srdca pred tými, cez ktorých sme prišli na svet, si často nevedome zatvárame prístup k vlastnej životnej sile. Táto vnútorná blokácia sa potom premieta do vzťahov, dôvery, tvorivosti aj schopnosti nájsť svoje miesto vo svete.   Téma rodičia a odpustenie je hlboká a často veľmi citlivá. Pre naše vnútorné dozrievanie je však kľúčové práve odpustenie. Neznamená to zabudnúť alebo znovu nadväzovať vzťah, ak je toxický. Znamená to prevziať zodpovednosť za svoje emócie, prijať minulosť a uvoľniť sa z pút bolesti. Odpustiť znamená dozrieť a oslobodiť sa.   Rodičia a odpustenie sú cestou k vnútornej slobode a zrelosti. Keď začneme liečiť svoje vnútorné zranenia, často sa začne meniť aj energia medzi nami a našimi rodičmi. Táto vnútorná zmena je ako svetlo – tiché, ale silné. Môže osvietiť cestu nielen nám, ale aj tým, ktorých sme kedysi odmietali. A práve tam sa začína skutočné uzdravenie „Sme tí, ktorí môžu zastaviť kruh bolesti a priniesť uzdravenie.“ Rodičia a odpustenie: Môže mi v tomto pomôcť regresná terapia? Áno. V regresnej terapii dochádza k hlbokému pochopeniu našich rodičov a nastavenia celého rodu. Otvára sa nám nový pohľad na celú situáciu. Pochopíme ich cestu, vnímanie života a sme s láskou schopní porozumieť chybám, ktorých sa dopustili oni aj generácie pred nimi.   Ukážu sa nám odpovede na otázky, ktoré nás trápia. Môžeme začať inak vnímať aj náš duševný vývoj a pochopiť, prečo sme sa narodili práve týmto rodičom.   Regresná terapia nám pomáha vyčistiť rodové záťaže a nastavenia. Dokáže nám pomôcť raz a navždy prerušiť generačné traumy a vyčistiť rodové programy. Nezáleží na tom, či naši rodičia a ich predkovia ešte žijú, alebo nie. Sme prepojení – duševne, mysľou aj energeticky. My sme mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Tvorme budúcnosť slobody a lásky Ak vás téma rodičia a odpustenie oslovilo a cítite, že nastal čas uzdraviť vzťah k vlastným koreňom, ste na správnej ceste.  Niekedy stačí len prvý krok – zdieľanie, otázka alebo túžba pochopiť viac. Napíšte mi, rada vás podporím. – Kontakt ← Späť na výpis článkov

Narcizmus Stretli ste sa už s narcizmom? Nie ste sami Téma narcizmus sa posledné roky dostala do povedomia množstva ľudí. Asi nepoznám človeka v okolí, ktorý by sa s touto témou nestretol, alebo narcizmus nezažil na vlastnej koži, u blízkych známych, v rodine či v práci.   Na internete existuje nespočetné množstvo informácií venovaných tejto téme. Všade sa dozvieme, ako takíto ľudia fungujú, aké techniky využívajú, ako by sme mali s nimi komunikovať, čo môžeme robiť a čomu sa máme vyvarovať. Dozvieme sa, že sa nemáme radi, že samých seba nestaviame na prvé miesto a dostaneme návody, čo je potrebné urobiť pre to, aby to raz bolo dobré.   Moja osobná cesta k pochopeniu narcizmu O túto tému som sa zaujímala do hĺbky. Chcela som to pochopiť a vniesť logiku tam, kde napohľad nebolo nič logické.  Potrebovala som to pochopiť najmä kvôli sebe – pre svoj vlastný pocit kontroly nad životom.   Určitú dobu som hltala všetko, čo sa týkalo narcizmu. Došla som pre mňa k uspokojivému pochopeniu týchto ľudí a celého systému ich fungovania či techník. Dá sa narcistovi pomôcť? Nie, nie je možné im nijako pomôcť ani ich vyliečiť! Neskúšajte to, lebo sa zamotáte do ich pasce a zbytočne stratíte cennú energiu. „Keď si uvedomíme, že všetko, čo potrebujeme, je v nás, oslobodíme sa od všetkých foriem vonkajšej manipulácie.“ Byron Katie Dostupné rady, ako sa z týchto vzťahov my sami môžeme dostať, sú síce nápomocné, dovedú nás k pochopeniu určitých súvislosti, ale to nestačí. Aspoň mne osobne to nestačilo. V takomto vzťahu sa hraje o čas, lebo čím dlhšie s týmto človekom žijeme, tým nebezpečnejšie je to pre naše psychické aj fyzické zdravie.   A viete čo? Ísť takto krôčik po krôčiku a skúšať komunikovať inak, správať sa inak, hľadať svoju stratenú sebalásku, je taktiež neskutočne vyčerpávajúce. V takomto vzťahu človek nemá tej energie navyše a koľkokrát nemá ani silu vôbec niečo riešiť. „Narcisti vedia presne, aké sú vaše slabosti. Používajú ich, aby vás ovládali a manipulovali, pričom sa prezentujú ako vaši spasitelia.“ Shannon L. Alder Narcisti vždy podvedome vycítia naše vnútorné nastavenia. Poznajú nás lepšie, ako sa poznáme my sami. Ich taktiky budú fungovať, pokiaľ sa my nezmeníme vnútri. Pokiaľ tú silu, odvahu, sebalásku, sebavedomie nevyžarujeme priamo zvnútra. Buď sa v takomto vzťahu niečo v nás zlomí a naše vnútorné nastavenie sa zmení, alebo tomu môžeme ísť naproti. Ako môžeme problém s narcizmom skutočne riešiť? Vzťahy s osobami s narcistickou poruchou sú pre nás neskutočne náročné, zároveň nás môžu posunúť na vyššiu úroveň vedomia. Pokiaľ priťahujeme ľudí s touto poruchou, alebo sme často obeťou manipulácie, sú v nás najskôr ukryté nastavenia, o ktorých ani nevieme, že existujú. Najčastejšie sú to programy, ktoré sa vytvárajú v detstve, alebo aj v čase dospievania. Na základe týchto programov konáme tak, že sme pre narcistu skvelou obeťou. Regresná terapia a narcizmus Dobrá správa je, že programy, ktoré nás dostávajú do vzťahov s narcismi, sa dajú nájsť a odstrániť. Techniky, ktoré používam, sú veľmi účinné a podľa mojich skúseností túto zmenu na sebe väčšina klientov pocíti skoro okamžite. Terapia potom dosadá ešte asi mesiac. Pokiaľ ste vo vzťahu alebo po rozchode s narcistom, je možné, že budete riešiť viacero tém, nakoľko narcista z nás vytiahne všetko, čo v nás bolo dlho potlačované.   Po vyčistení programov sa začína meniť naše vnútro, naše nastavenie, začíname získavať nový pohľad na situáciu, aj na svet. Ľudia okolo nás sa k nám začnú správať inak. Človek sa cíti ľahšie a získava späť svoju stratenú energiu. Je to veľké vyslobodenie, lebo dokážeme ľahšie čeliť situáciám, ktoré nás môžu ešte počas riešenia problémov s narcistickou osobou stretnúť.   Ak toto práve čítaš, hľadáš riešenie a nebaví ťa posúvať sa po malinkých krôčikoch, si na správnom mieste. Nečakaj a napíš mi. Spolu objavíme Tvoje nové, krásne JA a povediem ťa na ceste k vytvoreniu tvojej novej reality →Kontakt K tejto téme vám doporučujem prečítať si aj tento článok →Ako spoznať toxický vzťah? Može vám to pomôcť pochopiť, prečo sa toto deje práve vám.  ← Späť na výpis článkov

Prečo ma dokážu iní ľudia ponížiť? U niektorých ľudí môže byť vnímanie vlastnej hodnoty založené na očakávaní okolia. V detstve mohli napríklad nastať situácie, keď sme rodičmi-autoritami neboli prijímaní, pokiaľ sme nesplnili ich požiadavky. Alebo naopak nám dali lásku, len keď sme im urobili po vôli.   V takomto prostredí dieťa stráca svoju vlastnú identitu a zakladá si na názoroch okolia. V dospelosti dokonca vlastné názory prispôsobí okoliu, aby bolo prijímané. Niektorí ľudia sú veľmi citlivý na kritiku a neprimerané chovanie voči svojej osobe. Ľahko sa cítia ponížení, alebo súdení. Ako to, že v nás nejaký človek dokáže jednou vetou vyvolať pocity strachu, neschopnosti, viny, alebo úplnú stratu našej hodnoty? Tieto pocity sú pre nás neskutočne bolestivé a veľmi často sa do takýchto situácii môžeme dostávať opakovane. Ponižovanie a naša potreba byť prijatí Sme autentickí, alebo nosíme masku? Vieme, kým naozaj sme? Sme autentickí sami k sebe a k okoliu? Alebo nosíme pomyslenú masku, v ktorej sme takí, akí chceme byť videní? Nasadením tejto masky zapierame samých seba a vnútri sa vytvára konflikt, pretože každý túži byť prijatý vo svojej vlastnej autentickej identite. „Nikto vás nemôže prinútiť cítiť sa menejcenným bez vášho súhlasu.“ – Eleanor Rooseveltová Ak potláčame vlastnú identitu, iní nás môžu ľahko ponížiť Pokiaľ nevieme, kým sme, nemáme nastavené ani hranice osobnosti. Môže sa nám stať, že všetko vo svojom živote prispôsobíme iným – naše názory, náš voľný čas, prestaneme sa venovať sami sebe a vlastne už ani nevieme, čo chceme, alebo čo si myslíme.   A práve v takomto nastavení sme zraniteľní – iní nás môžu ľahko manipulovať, ponižovať alebo znevažovať, pretože nevieme pevne stáť sami za sebou. Stávame sa závislí na okolí. Ako pomáha terapia Terapia pomáha pochopiť, prečo nás iní ponižujú, kde sa tieto vzorce v nás vytvorili a ako ovplyvňujú naše vzťahy. Umožňuje nám uvoľniť staré programy a znovu nájsť vnútornú silu a hodnotu. Môžeme zmeniť svoje vlastné vyžarovanie a ľudia už nemusia mať tendenciu nám ubližovať. Prípad z praxe: Ponižovanie doma aj v práci Na terapiu prišla klientka, ktorá sa dlhodobo cítila neviditeľná a nedocenená. Doma mala pocit, že je na všetko sama, v práci ju kolegyne nerešpektovali, ponižovali a často zneužívali jej dobrosrdečnosť. Napriek tomu, že nikomu neublížila a snažila sa vychádzať každému v ústrety, cítila sa ako terč nespravodlivosti. Túžila zmeniť svoj život – len nevedela, kde začať.   Tieto témy sme postupne otvárali počas dvoch stretnutí, keďže bolo zrejmé, že v pozadí sa skrýva viacero vrstiev. Klientka vyrastala v náročnom rodinnom prostredí, kde nebola emočne prijatá. V škole navyše zažila šikanu, čo v nej ešte viac prehĺbilo pocit izolácie a menejcennosti.   Počas terapie sa objavovali silné myšlienkové vzorce – ako napríklad: „nestojím za nič“, „nikto ma nechce“, „nepatrím nikam“, „som sama“, „nie som dosť dobrá“. Silný vplyv na ňu mali aj slová jej mamy z obdobia tehotenstva, ktoré v nej zanechali hlbokú stopu odmietnutia ešte pred narodením. Výsledok po terapii: návrat k sebe Po nejakej dobe sa mi klientka ozvala. Začala si uvedomovať, čo v živote sama chce, začala sa o seba starať a venovať svojim koníčkom, ktoré predtým kvôli iným ľuďom zanechala. Už vie povedať „nie“ bez pocitu viny. Našla si novú prácu a podporujúci kolektív. Začala budovať zdravý vzťah s manželom a ich láska sa prehĺbila.   Konečne sa klientka vie za seba postaviť a nelipne na názoroch ostatných. Vrátila sa jej sebahodnota a aj ľudia v okolí sa k nej začali správať inak. Bola veselá a plná energie, čo ma nesmierne potešilo.   Tento príbeh ukazuje, že aj keď sa môžeme ocitnúť v bolestivých situáciách, je možné nájsť cestu k pozitívnej zmene. S pomocou terapie sa môžeme vrátiť k našej autentickej identite, čo nám umožní žiť plnohodnotnejší a šťastnejší život. Zaujímavý článok k tejto téme – Zrkadlenie   Máte otázky, alebo sa potrebujete poradiť? Napíšte mi – Kontakt ← Späť na výpis článkov

Búšenie srdca a ťažké dýchanie: Keď telo prehovára za dušu Psychosomatika – Neoddeliteľné prepojenie tela a duše   Stáva sa, že po návšteve lekára dostaneme odpoveď: „Toto je psychosomatický problém.“ Na niektoré takéto problémy dostaneme lieky, na iné nie. Lieky nám môžu pomôcť na širokú škálu telesných problémov, ale liečia iba následok, nie príčinu stavu. Ak sa nevylieči naša duša, fyzické problémy sa môžu časom zhoršovať.   Psychosomatika ako samostatný vedný odbor, skúma prepojenie medzi telesnými problémami, duševným stavom, sociálnym prostredím a naopak. Základom je komplexný pohľad na človeka a jeho život. Pri vzniku psychosomatických ochorení hrajú emócie významnú úlohu. Nie len hnev a smútok, ale najmä úzkosť sú veľmi častým zdrojom somatizácie. Najčastejšie psychosomatické prejavy Bolesti chrbta Rôzne kožné prejavy Dýchacie problémy ako astma, brochitída… Problémy s trávením Vysoký, alebo nízky krvný tlak Prechladnutie Potravinové alergie „Najväčšou chybou v liečbe chorôb je, že sú lekári pre telo a lekári pre dušu, hoci sa oboje nedá oddeliť “ – Friedrich Nietzsche Príbeh z terapie: Búšenie srdca a úzkosť Klientka prišla na terapiu s tým, že bežné činnosti – ako ísť do práce – jej začali spôsobovať búšenie srdca a ťažké dýchanie. Už niekoľko mesiacov brala lieky na spomalenie srdcového rytmu, no nerozumela, prečo sa jej to deje.   V náročných životných obdobiach náš mozog často nerozlišuje medzi reálnym ohrozením a stresovou situáciou. Telo začne vylučovať stresové hormóny – kortizol, adrenalín a noradrenalín – a pripravuje sa na boj alebo útek.   Odkiaľ pramení panika? U každého človeka je pôvod takejto reakcie niekde inde. Na podvedomej úrovni ho vieme nájsť a odblokovať. V prípade tejto klientky sme počas regresnej terapie objavili spúšťače v detstve – konkrétne pocity ohrozenia, neakceptácie a odmietnutia v rodine. Strach z neprijatia bol tak silný, že sa časom somatizoval do telesných príznakov.   Tieto staré presvedčenia sme počas terapie spracovali a uvoľnili.   Výsledok: Dýcha sa jej opäť voľne Po niekoľkých týždňoch mi klientka napísala, že búšenie srdca a problémy s dýchaním úplne zmizli.Do práce chodí s ľahkosťou, užíva si každý deň – a tabletky už nepotrebuje.     Máte podobnú skúsenosť? Ak sa vás niečo z tohto príbehu dotklo alebo zažívate podobné fyzické prejavy bez zjavnej príčiny, neváhajte ma kontaktovať. Niekedy je riešenie hlbšie, než sa zdá. – Kontakt ← Späť na výpis článkov

Zrkadlenie – Ako to vlastne je? Princíp zrkadlenia hovorí, že ľudia a situácie okolo nás odrážajú naše vlastné vnútorné stavy, emócie a myšlienky. Zrkadlenie nám pomáha nájsť v živote rovnováhu tým, že nám ukazuje nerovnováhu prostredníctvom okolia. To, čo vidíme vonku, je často odrazom toho, čo sa deje v nás. Automaticky nám sú sympatickí ľudia, ktorí sú nám v niečom podobní. Keď sa však ocitneme v situáciách, ktoré v nás vyvolávajú silné nepríjemné emócie, ako je hnev alebo strach, často to ukazuje na niečo, čo v nás nie je vyjasnené alebo vyriešené. Zároveň naše reakcie na iných ľudí sú indikátorom toho, ako sa cítime sami so sebou a kde máme ešte vnútorné napätie či zranenie. Premýšľali ste niekedy, prečo sa určité situácie stále opakujú? Alebo prečo nás niektorí ľudia okamžite fascinujú, zatiaľ čo iní nás neuveriteľne dráždia alebo zraňujú? Tajomstvo spočíva v zrkadlení. Každý človek, s ktorým prichádzame do kontaktu, nám môže niečo ukázať – o nás samých. Svet si tvoríme naším vnútorným nastavením. Realitu, ktorú prežívame, vytvárame sami – a to ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom zmysle. Keď pochopíme, čo nám ľudia a situácie zrkadlia, môžeme vedome rásť, meniť sa a liečiť svoje zranenia. Čo nám ľudia a situácie zrkadlia? Zrkadlenie nášho vnútra: Sme tam, kde chceme byť? Cítime sa vo svojej realite dobre? Sme šťasní? Reaguje na nás okolie pozitívne a my na okolie? Darí sa nám plniť naše sny? Vieme, čo v našom živote chceme a darí sa nám tieto ciele realizovať? Pokiaľ áno, tak je všetko v poriadku. Avšak, ak nám niečo v živote prekáža, spôsobuje nám bolesť alebo hnev, alebo ak sa nám často opakujú rovnaké situácie, problém sa nachádza vnútri nás, nie v okolí. To my prežívame tieto emócie. Naše trápenie nám nespôsobujú situácie, ani okolie, ale náš pohľad na ne. Kto cíti tieto nepríjemné emócie? Predsa my. Máme moc tieto emócie zmeniť, alebo nás ovládajú? Náš život pozostáva z 10 percent z toho, čo sa nám stane, a z 90 percent z toho, ako na to zareagujeme. Naša reakcia na udalosti môže určiť, ako sa budeme cítiť. Pokiaľ nám napríklad niekto večne prekračuje naše hranice, alebo nás využíva, vyžarujeme niečo, čo druhí ľudia podvedome vycítia. Môže byť za tým schovaná nízka sebaúcta, závislosť na názoroch  druhých ľudí a podobne. Toto je zrkadlenie – druhí nám odrážajú naše vnútorné nastavenia a nezvládnuté emocionálne bloky. Keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, dáva nám to možnosť preskúmať, čo za tým stojí. Zrkadlenie ako dar Zrkadlenie je kľúč k pochopeniu nášho postoja v živote. Keď porozumieme zrkadleniu, prinesie nám to úľavu, že život nie je len začarovaný kruh, z ktorého sa nedá vystúpiť, ale že máme možnosť voľby. Táto skutočnosť nás vedie k osobnej zodpovednosti za náš život a prináša nám slobodu. Sme  pripravení niesť zodpovednosť sami za seba a nehľadať chyby v okolnostiach a ľuďoch? Druhých ľudí zmeniť nevieme, ich život je zase len ich vlastná zodpovednosť. Každá bytosť si môže dovoliť cítiť sa dobre. Prvým krokom je uvedomiť si, keď niečo nie je v poriadku. Uvedomiť si, čo sa mi deje, a čo mi na tom vlastne vadí. Väčšinou je v nás zároveň aj akýsi vnútorný konflikt. Môžeme si položiť tieto otázky a sami v sebe si odpovedať: Aké emócie vo mne vyvoláva táto situácia/človek? Aké myšlienky to vo mne vyvoláva? Čo sa viem z tejto situácie naučiť? Čo mi to vlastne ukazuje? Ako mi môže pomôcť terapia? Terapia je nápomocná pri spoznávaní seba samých. Naučí nás vnímať, zastaviť sa, počúvať naše vnútro a intuíciu a nájsť vnútornú rovnováhu. Pomáha odhaliť pôvod našich postojov a učí nás na sebe pracovať. Pomáha nám prekonať naše vlastné obranné mechanizmy, ktoré nás často vedú k nečinnosti v snahe o „ochranu“ zachovania psychickej pohody, ktorá už dávno nemusí byť pohodou. Vďaka regresnej terapii môžeme vidieť príčiny našich opakujúcich sa životných situácií, vzorcov správania či konfliktov vo vzťahoch. Získavame nadhľad, porozumenie a možnosť vedome meniť to, čo už neslúži nášmu rastu. A práve v tom spočíva transformačná sila sebapoznania. Máte otázky, alebo sa potrebujete poradiť? Napíšte mi – Kontakt ← Späť na výpis článkov