Nikomu na mne nezáleží
Možno poznáte ten pocit, že na vás nikomu nezáleží. Že ste sami, že o vás nikto nemá záujem. Možno vám nikto nezavolá, a keby ste zmizli zo sveta, trvalo by dlho, kým si to vôbec niekto všimne. Tieto pocity sú veľmi ťažké, bolesť ide doslova z duše.
Môžu vás sprevádzať odjakživa, alebo sa objaviť nečakane v priebehu života.
Zrazu je život smutný, šedý a vy už nevidíte cestu von.
A rozprávať sa o tom s niekým? Nechceme „otravovať“, nechceme byť záťažou… a tak sa ešte viac uzatvárame do seba.
Nikomu na mne nezáleží: S akými pocitmi sa to často spája?
Nevidím zmysel života
Nikto ma nevníma
Nikam nepatrím
Nikto ma nemôže naozaj milovať
Nie som dosť, nestojím za to
Chcem niekam odísť, nájsť sa
Alebo naopak vyhľadávanie spoločnosti, hoci aj cudzích ľudí
Testovanie ľudí, či „zostanú“
- Hlboká osamelosť aj v spoločnosti ľudí
- Nízka energia, únava, apatia, letargia
- Neustála potreba dokazovať svoju hodnotu
- Človek túži po blízkosti, ale zároveň sa jej bojí.
„Najhorší pocit osamelosti je ten, keď nie si sám, ale cítiš, že nikomu na tebe nezáleží.“
Prečo sa to deje?
Pocit „nikomu na mne nezáleží“ väčšinou nevzniká v dospelosti.
Je to stará bolesť, hlboko zakorenený program, ktorý si v sebe nesieme už z detstva.
Ako deti sme absolútne odkázaní na blízkosť, prijatie a bezpečie. A keď sa nám ich nedostane v dostatočnej miere — nie preto, že by nás rodičia nemali radi, ale preto, že sami nevedeli, ako na to, alebo si vôbec neuvedomovali, že nás nevnímajú — detská myseľ si to vysvetlí po svojom:
– Asi nie som dôležitý.
– Nemám hodnotu.
– Musím byť ticho, aby som nebol na obtiaž.
Náš mozog si tieto staré emócie uložil ako nespracované pocity/zážitky. Ako deti sme nemali kapacitu ich spracovať.
A keď príde niečo, čo ich pripomenie, telo reaguje presne tak, ako kedysi:
– stiahne sa
– uzavrie sa
– prestane dôverovať
– aktivuje bolesť, ktorá kedysi nebola spracovaná
A preto je tá reakcia taká silná. Reagujeme ako deti v tele dospelého človeka.
„Súčasná bolesť je vždy len echo, ktoré zostalo z bolesti minulosti.“ - Eckhart Tolle
Príklad z terapie: Hlboký pocit neprijatia
Prišla ku mne klientka so silnými pocitmi osamelosti. Hovorila, že nikomu na nej nezáleží, aj keď mala okolo seba veľa priateľov.
Na druhej strane sa u nej ukazovala akási závislosť od ľudí – nenaplnený pocit prijatia a lásky. Vo vzťahu neverila, že ju partner môže naozaj milovať takú, aká je.
Nevydržala na jednom mieste a pri krízach mala silné nutkanie utiecť niekam preč, aspoň na čas. Pokoj, ktorý mala doma, bol pre ňu až priveľa. Mala pocit, že sa nič nedeje, že život jej uteká medzi prstami.
V regresnej terapii sa ukázal hlboký pocit neprijatia otcom.
Klientka povedala vetu, ktorá presne vystihla jej vnútorný svet:
„Ako ma môže niekto cudzí prijímať takú, aká som, keď ma nedokázal prijímať a vnímať vlastný otec?“ Bolo to veľmi silné uvedomenie.
Keď bola dieťa, otec na ňu presúval zodpovednosť za starostlivosť o rodinu už vo veľmi nízkom veku. Bola preťažená, bez podpory, stále „nie dosť“. Otec bol sám preťažený a nezvládal to – emócie nevedel prejavovať, aj keď ju vnútri miloval.
Nevnímal jej potreby ako dieťaťa a doma vytváral mimoriadne toxické prostredie.
Po spracovaní starých emócií pocit osamelosti zmizol. Klientka si okrem iného uvedomila, že ten pokoj, ktorý mala teraz doma, pre ňu nebol bezpečím. Jej detské „bezpečie“ bol totiž chaos – lebo tak to mala kedysi. Preto jej dnešný pokoj pripadal prázdny a až nepríjemný.
Prestala mať potrebu utekať a hľadať zmysel života niekde ďaleko, tam vonku.
Dnes sa cíti milovaná, vyrovnaná a dokáže naozaj dôverovať iným ľuďom.
Ako ďalej?
Ak sa aj vy dlhodobo potýkate s pocitom osamelosti a máte podozrenie, že za ním stojí nespracovaná bolesť z detstva, neváhajte a napíšte mi.
Regresná terapia je veľmi účinný nástroj na prácu s programami z ranej minulosti. Pomáha nám bezpečne vystopovať pôvod týchto starých emócií a definitívne ich uvoľniť. Je skutočne možné preťať starý kruh a cítiť sa konečne slobodne. – Kontakt
Ak vás zaujíma, akým spôsobom nás nespracované programy z detstva ovládajú aj v dospelosti, môžete si prečítať hlbšie informácie na Psychologie.cz.
